V povetrí myšlienok

17. úno, 2018

Ocitla som sa tu znenazdajky,

vo svete plnom chaosu,

 

žijem v ňom bez svetlej krajky,

bez hĺbky svojho pátosu,

 

 

každý deň je smutným spevom,

v ktorom noty zomreli,

 

mraky sa ďalej krížia s nebom,

biele holubice zhoreli,

 

krutými očami ma sledujú,

chcú ma znova označiť,

 

z môjho žiaľu sa radujú,

lásku sa snažia potlačiť,

 

zo všetkých síl bojujem,

odmietam sa im podriadiť,

 

na svetlú nádej poľujem,

hoc si ma chcú podmaniť,

 

vo vnútri odhodlane horím,

len telo mávam zjazvené,

 

svoj príbeh si ďalej tvorím,

úprimné verše boli spálené,

 

pripravení mi všetko vziať,

s úsmevom ma zvliekajú,

 

padlý anjel neprestáva kliať,

potajme mi v noci šepkajú,

 

lákajú ma na veľké mená,

toľkí im už padli za obeť,

 

to nie je skutočná cena,

vždy znie moja odpoveď,

 

pohodenú bábiku v kúte vídam,

v krásnych šatách odetú,

 

v jej pohľade odvahu skrývam,

dávno sa chystám k odletu,

 

nemám strach byť ľúbená,

môžu šľahať ničivé plamene,

 

možno som vojne sľúbená,

no nedám im roky strávené,

 

,v tme ma bedlivo strážia,

dušu mi túžia spútať,

 

na ligot pokladu vábia,

rozhodli sa ma skúšať,

 

odmietam byť ich nevestou,

poslušne k oltáru kráčať,

 

som malou vílou bezsennou,

chcem si krídla vo farbe máčať

 

 

5. úno, 2018

V tichosti sledujem tmavé mraky,

týčiace sa nad zemou,

 

z nádeje zostali len vraky,

no srdce beží za tebou,

 

pocit viny stále dotiera,

každým dňom sa stupňuje,

 

 

dušu prázdno ďalej zoviera,

krvavým štetcom záver maľuje,

 

pretĺkam sa zradným močiarom,

zasiahnutý slepou pýchou,

 

bola si tak vzácnym pokladom,

no i bolestivou dýkou,

 

ani po roku neviem milovať,

známa tvár ma stále mámi,

 

ako sa s inou môžem zbližovať,

keď tá prvá ma znova vábi?

 

dal by som ti celý vesmír,

len o jednu šancu ťa prosím,

 

na plátno ťa stále kreslím,

s tebou i rád v pekle zhorím,

 

všetko sa zdá smutné šedé,

bez náznaku živých farieb,

 

ako trpkosť v sladkom mede,

s plaviacou loďou bez plachiet,

 

na čokoľvek upriem pohľad,

vidím ťa pred sebou tancovať,

 

snažil som sa zabudnúť stokrát,

no neprestal ťa v mysli mať,

 

netuším ako vyzerá ľúbosť,

ďalej sa predo mnou skrýva,

 

strácam už svoju súdnosť,

no tá druhá časť mi chýba,

 

mal by som na teba nemyslieť,

netráviť sa jedom zloby,

 

len na tvojej kráse nevisieť,

nepísať ti tajne ódy,

 

svoje šťastie s iným buduješ,

mne zostáva len temný jas,

 

hradby vo mne ďalej muruješ,

zomrel večný lásky čas

 

3. úno, 2018

Ubehol už tak dlhý čas,

odkedy som ti unikla z dohľadu,

 

zakričať na teba túžim zas,

hoc si mi zmizol z pohľadu,

 

 

uplynulé roky zmenili dejiny,

nášho príbehu bez titulky,

 

oceán odrezali od pevniny,

zabodli zlato do korunky,

 

obdivovala som tvoju chôdzu,

niesol si sa majestátnym krokom,

 

celkom si ochromil pevnú vôľu,

no nakoniec ma odsunul bokom,

 

v strachu som sa inému vyznala,

odmietla priznať pravú farbu,

 

vždy som sa na teba dívala,

i keď si ma mal na srandu,

 

bolo to ťaživé obdobie,

plné omylov, chýb a zlosti,

 

ako to najvyššie pohorie,

ktoré mi zodralo nohy do kosti,

 

vedome milovať cudzí prízrak

tak ďaleko od mojich paží,

 

verila som na tarotový výklad,

môj anjel ma stále stráži,

 

neohrozená krása v tebe žila,

hrdým prejavom pútal dámy,

 

tajne som o tebe snila,

takmer upadla do hany,

 

dnes sme si znova cudzí,

čas nám bránil v spoznaní,

 

pre niekoho iného sme súci,

nie sme si vzájomne oddaní,

 

spečatíš život s inou slečnou,

ku ktorej cítiš hlboký cit,

 

mladou, milou i driečnou,

s ňou si rozhodnutý navždy žiť,

 

zostáva len spomienka letmá,

na všetko to čo sa nestalo,

 

ako čerstvá rosa letná,

sa mi raz o tebe zazdalo

 

 

3. úno, 2018

Zažívam samé krušné chvíle,

odkedy si tresla dverami,

 

srdce prekonáva celé míle,

už nie sme spojení perami,

 

vrátila si sa k svojmu ex,

mňa nechala na ceste stáť,

 

nespájal nás iba sex,

zrnka lásky som túžil siať,

 

prezerám si naše staré fotky,

kedy sme sa stali jedným,

 

žiaľ utíšim pohárom vodky,

viac nechcem byť s niekým,

 

vídam ťa stále s druhým,

píšeš o ňom krásne verše,

 

kráčam len kruhom bludným.

anjeli hádžu do mňa terče,

 

samota ma krája zaživa,

putujem stále bez trasy,

 

duša je ubitá, práchnivá,

som len odtlačkom masy,

 

rád by som začal odznova,

no zviera ma ťažoba,

 

ako podkova od koňa,

zvlieka ma dohola,

 

s démonmi zla v noci bojujem,

sú mi neustále v pätách,

 

po krvavej rieke veslujem,

hľadám nádej v leknách,

 

život ma zdiera ako žito,

neustále dáva rany do tela,

 

viera preteká cez sito,

krása vo mne dávno zhorela,

 

každý vôkol do mňa dotiera,

kedy sa zjaví tá pravá,

 

slza sa do oka votrela,

na líci páli ako láva,

 

ubíja ma každý nový deň,

v ktorom pochopím čo mám,

 

keď sa vytratí môj sen,

a ja sa ocitnem zase sám

3. úno, 2018