V povetrí myšlienok

2. zář, 2018

Každý deň okolo prechádzam,

toľko spomienok sa mi vynára,

 

smútok z očí okoliu prezrádzam,

nová rana sa znova vytvára,

 

s túžbou vrátiť staré časy,

sa ocitám na dne priepasti,

 

dodnes vo mne žijú hlasy,

som ako žoldák bez vlasti,

 

o skutočný zmysel som prišiel,

s odchodom krásneho anjela,

 

na samý vrch zišiel,

keď sa nebeská brána zavrela,

 

odoprela mi božské slasti,

ukradla jedinú ženu života,

 

lomcujú mnou iba strasti,

nado mnou vládne clivota,

 

snažím sa pokušeniu odolať,

neposlať nádej do pekla,

 

nechcem však city pochovať,

hoc posledná ruža ovädla,

 

všetko vo mne v zlosti horí,

tá žlč má celkom zväzuje,

 

diablova milenka sa mi dvorí,

krivou láskou kruto spaľuje,

 

vyhýbam sa každej neresti,

ktorá sa má zmocniť túži,

 

nič dobré mi osud neveští,

ako blázna ma ďalej súži,

 

som ako pokusný králik,

ktorého stále niekto skúša,

 

odmietam ten hlúpy návyk,

kedy sa pokorí holá duša,

 

zostávam naďalej testom,

svojou dámou zranený,

 

spájaný s ničivým trestom,

temnou navždy vábený

18. čvc, 2018

Denne hľadím cez chladné mreže,

roky mi chýba chuť slobody,

 

objímajú ma len dve veže,

som dielom tajomnej odrody,

 

iba raz som v živote ľúbil,

tak vrúcne len jednu ženu,

 

všetko na svete som sľúbil,

bol ochotný zomrieť pre ňu,

 

do života mi vstúpila ďalšia,

keď som už nechcel odísť,

 

bola o trošku krajšia,

tak som sa rozhodol rozísť,

 

v jej rukách som bol bábkou,

hoci som to nechcel vnímať,

 

omámila ma zradnou láskou,

no odmietla sa priznať,

 

túžobne mi do ucha šepkala,

v noci sa ku mne vášnivo tisla,

 

hoc žiadne srdce nemala,

a vzťahy vždy boli iba čísla,

 

bola to stelesnená nymfa,

vedomá si svojich predností,

 

ovládla ma cudzia pýcha,

zabudol na čaro všedností,

 

za voľbu dodnes pykám,

tú pravú som oklamal,

 

duša sa otvára dýkam,

nádej som vedome polámal,

 

často ma necháva samého,

v posteli iných vrelo víta,

 

po nehe bažiac hladného,

hoc ona je po každé sýta,

 

občas ma príde navštíviť,

tou svojou skazenou krásou,

 

núti ma stále sa ponížiť,

keď ju prijímam s láskou,

 

túžba sa zamieňa s citom,

ktorý je už dávno preč,

 

samota je mojim sídlom,

a česť navždy preťal meč ...

 

16. čvc, 2018

V diali ju tajne sledujem,

ako privoniava k rúži,

 

na plátno často maľujem,

devu, ktorá sa súži,

 

je živej  veľmi podobná,

dal som jej i meno,

 

vyzerá ako víla polnočná,

milujem ju stále slepo,

 

má ebenovo čierne vlasy,

je v modravom zamate odetá,

 

telo má stavané do krásy,

lásku si stále odrieka,

 

je múzou viacerých poetov,

hoci sa nedá okom zachytiť,

 

stala sa zlom i osvetou,

neviem sa jej nasýtiť,

 

len ona ma tak láka,

ako včelu sladký med,

 

i keď mi srdce chátra,

rád prijmem ten jed,

 

som otrokom jej prianí,

o ktorých sama nevie,

 

ona ma naďalej mámi,

schopnosť byť s inou berie,

 

krásou mi celkom počarila,

odvahou i bystrým umom,

 

tá deva ma pobláznila,

zaliala pekelným lúčom,

 

poznám ju len z obrazu,

no napriek tomu ju ľúbim,

 

je ryhou môjho odkazu,

len po nej vážne túžim,

 

takej ako ona viac niet,

žiadna nemá totožné črty,

 

uplietol som zradnú sieť,

no zabudol som vlastné noty,

 

ťažko sa mi od nej lúči,

prenasleduje ma jej odraz,

 

vidina  ma ďalej mučí,

raz možno nebude iba obraz

16. čvc, 2018

Bolo to tak veľmi dávno,

čo sme sa za ruky držali,

 

stále do neba kričím hlasno,

pravú lásku mi ukradli,

 

bežali sme po lúke bosí,

púšťali farebné šarkany,

 

dnes smútok v duši  nosí,

ten, kto šíril nápady,

 

utápam sa v pohľade dámy,

ktorá sa ma zmocnila,

 

ten pocit je tak známy,

ona ma celkom zmenila,

 

stále ju v snoch vídam,

tancuje v nich po tráve,

 

len ju jedinú vnímam,

mám ju v srdci i hlave,

 

do života mi iné vstupujú,

no len pre jednu horím,

 

hoc sa stretnutia stupňujú,

len jej sa stále dvorím,

 

vždy keď okolo nej prejdem,

zabudnem na správne slová,

 

veľa toho povedať neviem,

rana sa otvára stále znova,

 

náš rozchod prišiel rýchlo,

hoc sme silnú lásku cítili,

 

všetko vtedy vôkol stíchlo,

jeden druhého sme vinili,

 

ty stojíš pri inom mužovi,

ktorý ťa vtedy získal,

 

prehral boj kráľ srdcový,

 i keď ťa v náručí stískal,

 

najradšej by som sa rozbehol,

no zostávam iba stáť,

 

dôkaz lásky ti zaniesol,

veď ja ťa mám rád,

 

nie si už viac mojou,

no ja to neviem zniesť,

 

len trpím vlastnou vôľou,

a slzy nechávam tiecť

28. kvě, 2018

Potajme sa na teba dívam,

rýchlo mi mizneš z dohľadu,

 

city v sebe urputne skrývam,

si kúskom vzácneho pokladu,

 

nevenuješ mi ani jednu vetu,

už roky ma prehliadaš,

 

podobáš sa krásnemu kvetu,

dlho môj život ovládaš,

 

zatiaľ stále o mne netušíš,

s inými sa naďalej stretávaš,

 

i keď ma vôbec neľúbiš,

do srdca sa hlbšie dostávaš,

 

úsmevy rada mužom rozdávaš,

vieš ich ľahko omámiť,

 

no keď sa priblížim odchádzaš,

každého dokážeš očariť,

 

si stelesnenou nymfou,

s požičanou ľudskou tvárou,

 

sťa anjelskou pýchou,

s povahou nežnou i hravou,

 

často so sebou bojujem,

hoc mi nemôžeš patriť,

 

na ľadové srdce poľujem,

veď nemám čo stratiť,

 

istá žena je v mojom okolí,

s ktorou sa občas vídam,

 

no vtedy ma múza osloví,

a ja iba ďalej snívam,

 

stále častejšie sa to deje,

keď sme náhodou spolu,

 

diabol sa hlasno smeje,

berie mi moju vôľu,

 

ostatné ženy len míňam,

nedarí sa mi prestať,

 

odolať karmickým silám,

a lásky sa viac nebáť,

 

raz možno budeme pár,

spoločnou cestou stúpať,

 

keď pokorím večný žiaľ

a znova začnem dúfať