5. bře, 2017

Býči kráľ (2017)

V útrobách noci sa prebúdza mág,
mohutný hlas sa rozlieha lesom,
spočinie na neho každý zrak,
otvorená myseľ sa otrasie desom,

 

dostáva sa mu úcty, rešpektu
no len dokým sa vo výške vznáša,
jeho vláda podľahla placebo efektu,
klamlivý mier sa bolesťou stáča,

 

všetci sa pred jeho mocou trasú,
človeka neraz pretvoril v kameň,
získal si podlým myslením masu,
vysušil posledný tečúci prameň

 

zadáva úlohy rozmeru draka,
takmer nikto ich nevie zdolať,
hockoho zradnými slovami zláka,
no nie každý sa mu chce oddať,

 

stojím na strane rebelských pohanov,
ktorých krv sa odráža na meči,
oni sa nechcú zmieriť s nadvládou,
osvojiť si písmo cudzích nárečí,

 

ich bohom je Odin, Budha, Alah,
viera by nemala srdcia spútavať
cez pastviny prechádza nejeden valach,
ktorý krásu okolia túži spoznávať,

 

život má priveľa podôb, farieb,
neraz pripomína zápas býka,
odtieň sa zleje do rôznych malieb,
zo svätca sa môže vykľuť duša fanatika,

 

čistý charakter naráža do ozbrojenej skaly
vlajky mieru v medenom ohni tlejú
tí čo prežili sa všetkého vzdali,
a tí čo im vládli, sa im iba smejú,

 

získať slobodu je tak ťažké,
keď ľudí ťaží váha reťazí ,
dobro a zlo sa stretnú pri zrážke,
jeden sa túži zjednotiť, no druhý ho podrazí

 

chaos ovládne všetkých bez výnimky,
podmaniť si ho dokážu len mocní
kde predtým boli kvety, dnes sú pomníky,
na ktorých tancujú nesmrteľné kosy,

 

byť svätým a či hriešnym,
na to sa dnes už nikto nepýta,
byť sám sebou či byť dnešným
je otázka, ktorá sa každého dotýka