5. bře, 2017

Éra Indigových detí (2017)

V každej generácii sa nejaké narodí,

v súčasnej dobe je ním každé tretie,

 

vo svete krívd nejedno zablúdi,

prestane kráčať po svojej ceste,

 

musí si osvojiť zvrátené pravidlá,

nielen ich prijať, no nimi sa i riadiť,

 

čakať  v kolónií bez záchranného plavidla,

nemálo z nich sa podarilo vážne zraniť,

 

prišli sem len s čistým úmyslom,

miesto zbrani podávajú biele ľalie,

 

skutočne jestvujú, nie sú výmyslom,

ani dielom rozprávok či keltskej mágie,

 

neľahko sa chápe ich poslanie,

ktoré pripomína text z románu,

 

málokto počuje ich zúfalé volanie,

ich číre srdcia odmietli čipky volánu ,

 

faloš je im celkom cudzia,

neradi majú na sebe prevleky,

 

len po svete lásky vrúcne túžia,

nehľadajú žiadne materiálne predmety,

 

kto ich zrel, uveril v kúzlo pravdy,

už sa na svet nevedel rovnako pozerať,

 

vzdal sa komfortu, odmietol ruky hanby,

viac z úst lož nedokázal povedať,

 

niektorí tvrdia, že sú to anjelské entity,

ktoré nad Zemou i ľuďmi bdejú,

 

lenže tieto deti majú smrteľné pocity ,

radi sa tešia, radujú i smejú,

 

možno ich nájsť neraz i v obchode,

kde stoja v rade alebo sedia za pokladňou,

 

len niekto tuší o tomto podvode,

kde sa strieda noc so slnečnou oblohou,

 

v duši tak trpia, no navonok sú šťastné,

hoci ich ideály rozdupali na kusy,

 

v očiach majú uhlíky, ktoré sú tak jasné,

emócie z porcelánu, no odvahu sťa vlci,

 

počas tvrdých dní si osvojili scenár,

potkýnajú sa o zem v oboch smeroch,

 

zabudli na svoj ochranný vejár,

v prestrojení putujú po rôznych svetoch