5. bře, 2017

Éra Indigových detí (2017)

V každej generácii sa nejaké narodí,
v súčasnej dobe je ním každé tretie,
vo svete krívd nejedno zablúdi,
prestane kráčať po svojej ceste,

 

musí si osvojiť zvrátené pravidlá,
nielen ich prijať, no nimi sa i riadiť,
čakať v kolónií bez záchranného plavidla,
nemálo z nich sa podarilo vážne zraniť,

 

prišli sem len s čistým úmyslom,
miesto zbrani podávajú biele ľalie,
skutočne jestvujú, nie sú výmyslom,
ani dielom rozprávok či keltskej mágie,

 

neľahko sa chápe ich poslanie,
ktoré pripomína text z románu,
málokto počuje ich zúfalé volanie,
ich číre srdcia odmietli čipky volánu,

 

faloš je im celkom cudzia,
neradi majú na sebe prevleky,
len po svete lásky vrúcne túžia,
nehľadajú žiadne materiálne predmety,

 

kto ich zrel, uveril v kúzlo pravdy,
už sa na svet nevedel rovnako pozerať,
vzdal sa komfortu, odmietol ruky hanby,
viac z úst lož nedokázal povedať,

 

niektorí tvrdia, že sú to anjelské entity,
ktoré nad Zemou i ľuďmi bdejú,
lenže tieto deti majú smrteľné pocity ,
radi sa tešia, radujú i smejú,

 

možno ich nájsť neraz i v obchode,
kde stoja v rade alebo sedia za pokladňou,
len niekto tuší o tomto podvode,
kde sa strieda noc so slnečnou oblohou,

 

v duši tak trpia, no navonok sú šťastné,
hoci ich ideály rozdupali na kusy,
v očiach majú uhlíky, ktoré sú tak jasné,
emócie z porcelánu, no odvahu sťa vlci,

 

počas tvrdých dní si osvojili scenár,
potkýnajú sa o zem v oboch smeroch,
zabudli na svoj ochranný vejár,
v prestrojení putujú po rôznych svetoch