5. bře, 2017

Bludička (2011)

Žiješ vo svete, kde klamstvám sa verí

tam kde diabol, dávno zuby cerí

 

vládne tu chaos, no ten má zákony

nerozlišuje či si chudák, alebo si zámožný

 

vchádzaš do sféry, kde sa mraky tvoria

verše o milosti, všetky v popol horia

 

môže ti rajom byť, tento práchnivý kút

zabudni na radosť, len si ďalej smúť

 

v jeho žilách prúdi, iba hláska strachu

rád zdobí pomníky, značky toho krachu

 

pomaly ťa opája, jedovatým dúškom vína

vôkol teba ožíva, pochovaná mŕtva hlina

 

prečítal si tieto riadky, tak si aj povinný

stúpať po tajnom diele, možno aj hodiny

 

len ak si nevinný, prejdi cez ten most

no nepokúšaj osud, ak cítiš zlosť

 

ten nad nami, si vyrába luxusné sošky

z nás sa pomaly stávajú, geniálne trosky

 

pýtal sa na teba, rád by ťa označil

práve ty z miliónov, si sa mu zapáčil

 

hľadal len čistú dušu, ktorú túži zoznámiť

s tým večným zlom, ktorému nemožno zabrániť

 

nie si z nich jediný, tak nemaj obavy

si len ďalším kúskom, tej zvrátenej zábavy

 

všetci tí čistí, majú tetované paže

sú to i ostatní, ktorým náš pán káže

 

zničme samých seba, dostali sme rozkaz

veď tento život, je aj tak iba podraz

 

zmocníme sa krehkostí, ako správni tyrani

odmietnime počúvať, tón smutných priznaní

 

pravý prísľub moci, iba stále opíja

zbabelé úskoky, ďalej v nás rozvíja

 

je to iba hra, no s vražedným motívom

ako krídla slobody, s priviazaným motýľom

 

buď sa jej podáš, alebo si ťa podrobí

bez jedinej výčitky, celkom ťa ochromí

 

si iba otrokom, zlo si ťa vybralo

ako vždy nad tebou, i teraz vyhralo