5. bře, 2017

Bludička (2011)

Žiješ vo svete, kde klamstvám sa verí
tam kde diabol, dávno zuby cerí
vládne tu chaos, no ten má zákony
nerozlišuje či si chudák, alebo si zámožný



vchádzaš do sféry, kde sa mraky tvoria
verše o milosti, všetky v popol horia
môže ti rajom byť, tento práchnivý kút
zabudni na radosť, len si ďalej smúť



v jeho žilách prúdi, iba hláska strachu
rád zdobí pomníky, značky toho krachu
pomaly ťa opája, jedovatým dúškom vína
vôkol teba ožíva, pochovaná mŕtva hlina



prečítal si tieto riadky, tak si aj povinný
stúpať po tajnom diele, možno aj hodiny
len ak si nevinný, prejdi cez ten most
no nepokúšaj osud, ak cítiš zlosť

 

ten nad nami, si vyrába luxusné sošky
z nás sa pomaly stávajú, geniálne trosky
pýtal sa na teba, rád by ťa označil
práve ty z miliónov, si sa mu zapáčil

 

hľadal len čistú dušu, ktorú túži zoznámiť
s tým večným zlom, ktorému nemožno zabrániť
nie si z nich jediný, tak nemaj obavy
si len ďalším kúskom, tej zvrátenej zábavy

 

všetci tí čistí, majú tetované paže
sú to i ostatní, ktorým náš pán káže
zničme samých seba, dostali sme rozkaz
veď tento život, je aj tak iba podraz

 

zmocníme sa krehkostí, ako správni tyrani
odmietnime počúvať, tón smutných priznaní
pravý prísľub moci, iba stále opíja
zbabelé úskoky, ďalej v nás rozvíja

 

je to iba hra, no s vražedným motívom
ako krídla slobody, s priviazaným motýľom
buď sa jej podáš, alebo si ťa podrobí
bez jedinej výčitky, celkom ťa ochromí