5. bře, 2017

Spútaná bláznovstvom (2011)

Počujem šumenie tichej vody

som súčasťou spletitých javov

 

vietor ma zasvätil do krásy ódy

vtáky mi krúžia voľne nad hlavou

 

som označená náramkom poznania

ako dve holubice so skríženým mečom

 

nevinné city si opäť  zlí podmania

zmocnia sa ich diabolskou rečou

 

vchádzam do údolia nádherných snov

kde nerastú zradné kvetiny bolesti

 

samotný život je iba dávnou hrou

vôkol mňa neprúdi vôňa nerestí

 

kriedou kreslím čarovné slnovraty

poblúznenou mysľou naslúcham hromu

 

vládnem svetu, ktorý bol už odohratý

viem vycítiť zúfalstvo každého stromu

 

chcem sa dotknúť strieborných nití

splynúť s tajomným šepotom lesa

 

zaspávať pri nočnom vlčom vytí

prv než mraky prikryjú jasné nebesá

 

netúžim zistiť kto ja vlastne som

meno mi darovala matka Zem

 

ako zástena medzi dobrom a zlom

nestelesňujem život, no ani sen

 

ilúzie predstáv sa zraniteľne skrútia

ak sila pochybností vieru predčí

 

rozprávky o zámkoch sa hlasno zrútia

ako ostré oštepy zabodnuté v terči

 

nesmiem prestať vnímať kúzlo vetra

pavučinou dušu mám pretkanú

 

toto nebude moja posledná veta

                                           pokiaľ uchovám spomienku prekrásnu