5. bře, 2017

Spútaná bláznovstvom (2011)

Počujem šumenie tichej vody
som súčasťou spletitých javov
vietor ma zasvätil do krásy ódy
vtáky mi krúžia voľne nad hlavou



som označená náramkom poznania
ako dve holubice so skríženým mečom
nevinné city si opäť zlí podmania
zmocnia sa ich diabolskou rečou



vchádzam do údolia nádherných snov
kde nerastú zradné kvetiny bolesti
samotný život je iba dávnou hrou
vôkol mňa neprúdi vôňa nerestí



kriedou kreslím čarovné slnovraty
poblúznenou mysľou naslúcham hromu
vládnem svetu, ktorý bol už odohratý
viem vycítiť zúfalstvo každého stromu



chcem sa dotknúť strieborných nití
splynúť s tajomným šepotom lesa
zaspávať pri nočnom vlčom vytí
prv než mraky prikryjú jasné nebesá



netúžim zistiť kto ja vlastne som
meno mi darovala matka Zem
ako zástena medzi dobrom a zlom
nestelesňujem život, no ani sen



ilúzie predstáv sa zraniteľne skrútia
ak sila pochybností vieru predčí
rozprávky o zámkoch sa hlasno zrútia
ako ostré oštepy zabodnuté v terči



nesmiem prestať vnímať kúzlo vetra
pavučinou dušu mám pretkanú
toto nebude moja posledná veta
pokiaľ uchovám spomienku prekrásnu