9. bře, 2017

Dimenzia pretvárky (2011)

Vôkol seba sa opatrne rozhliadam

ničí ma vedomie, toho čo sa mi núka

 

je tak naivné podľahnúť nápravám

keď sa nečinní ani jediná ruka

 

svet sa mi javí ako nános špiny

husle smútku sa rozozvučať túžia

 

my všetci sme pre chyby vinní

rovnako ako tí, ktorí nám slúžia

 

neviem či mám sledovať šľapaje

tých, ktorí sa dopúšťajú omylov

 

nechať zhynúť planúce nádeje

spojiť svoje bytie so živou mohylou

 

koľkí predo mnou sa bez boja vzdali

celý rad v zástupe stojí na popravu

 

oni netušia čo všetko im vzali

ďalej si myslia, že čakajú na oslavu

 

viacerí z nás, ťažké reťaze nosíme

sme spútaní ako bezmocní otroci

 

o život svoj, márne ráno prosíme

odchádzame preč, bez cudzej pomoci

 

celé sa to môže tak neskutočné zdať

pri myšlienke, že sme poddajní

 

naďalej ostávame na mieste stáť

naším otrokárom sme stále oddaní

 

vládcovia našich sŕdc zovierajú povrazy

s úsmevom tak temným ako noc

 

kto z nás je statočný, kto ich porazí?!

majú nad nami večnú moc

 

som iba bábkou, v prehratej vzbure

skôr ako vyjde slnko, boj sa zastaví

 

plavím sa sama, cez krvavé more

búrka nad obzorom, ma navždy zahalí

 

vypálený symbol, na ramene páli

v ich očiach, som ďalšia obeť

 

radi ma mučia, tí hlúpi králi

no ja sa snažím, proti ním vzoprieť

 

hoc je to bláznivé, všetci to vedia

a možno preto, sa nikto nečiní

 

lucerny dávnych čias, nad hlavou svietia

v ich lesku trúchlivom, umierajú nevinní