9. bře, 2017

Zákutie chodby (2011)

 

Snehom sú pokryté zlaté polia

lúč slnka sa javí tak ťaživý

 

démoni si hlupákov opäť volia

na poste vládne had plazivý

 

brehy riek sa farbia pastelmi

štíty pravdy halia temné závoje

 

nemí konajú pod zlými povelmi

do nežných rúk sa vložili náboje

 

meče zlých princov prahnú po boji

biele holubice nie sú posolstvom mieru

 

nenávisť dôb sa zas navždy spojí

podlosť porazí i tú najvyššiu vieru

 

ručičky času vypovedali svoj ortieľ

etapa čoskoro zhynie ako snežienka

 

diablom sa zverí ten najlepší podiel

za všetkým pekným ostane spomienka

 

naďalej ostávať  verným otrokárom

železom nechať hriať bosé chodidlá

 

nás núti bezútešne slúžiť  úplatkárom

a riadiť pravidlami spútané kormidlá

 

každý zákon tak nestálo stojatý

riadky spísané nesmrteľnou tepnou

 

do kníh legiend časom rozliaty

narieka nad zatratenou menou

 

ani dotyk lekien nevylieči ťažobu

rokmi zviazanú znakom panstiev

 

vietor na krídlach prináša starobu

v saténových látkach klamstiev

 

bezbrehé slzy stekajú cez skaliská

z točitých chodieb schádzajú duchovia

 

koľké tajomstvá ešte ukrývajú hradiská

a kto sú tí zbedačení sluhovia?