9. bře, 2017

Zákutie starej chodby (2011)

Snehom sú pokryté zlaté polia
lúč slnka sa javí tak ťaživý
démoni si hlupákov opäť volia
na poste vládne had plazivý



brehy riek sa farbia pastelmi
štíty pravdy halia temné závoje
nemí konajú pod zlými povelmi
do nežných rúk sa vložili náboje



meče zlých princov prahnú po boji
biele holubice nie sú posolstvom mieru
nenávisť dôb sa zas navždy spojí
podlosť porazí i tú najvyššiu vieru



ručičky času vypovedali svoj ortieľ
etapa čoskoro zhynie ako snežienka
diablom sa zverí ten najlepší podiel
za všetkým pekným ostane spomienka



naďalej ostávať verným otrokárom
železom nechať hriať bosé chodidlá
nás núti bezútešne slúžiť úplatkárom
a riadiť pravidlami spútané kormidlá

 

každý zákon tak nestálo stojatý
riadky spísané nesmrteľnou tepnou
do kníh legiend časom rozliaty
narieka nad zatratenou menou



ani dotyk lekien nevylieči ťažobu
rokmi zviazanú znakom panstiev
vietor na krídlach prináša starobu
v saténových látkach klamstiev



bezbrehé slzy stekajú cez skaliská
z točitých chodieb schádzajú duchovia
koľké tajomstvá ešte ukrývajú hradiská
a kto sú tí zbedačení sluhovia?