9. bře, 2017

Hráč bez voľby (2011)

Často si prídeš, ako šachový kráľ
ktorého staviaš, večne na iné pole
stále máš pocit, že ti život vzal
veľký kus, tvojej neoblomnej vôle



tá šťastná nádej, sa trepoce v sieti
vodopád spomienok, sa ligoce smútkom
snažíš sa postaviť, nádej zo smetí
ktorá možno ožije, náhodným skutkom



prehral si na čiare, ktorá stanovuje limity
história ťa zapíše, do kroniky trýzne
lastúra strachu, ti buduje ďalšie ulity
a tvoja viera, viac v temnotách mizne



si nútený milovať, opustený hrad vrán
neznáma pevnina, sa ťa snaží zrovnať
dúha farieb, sa ukrýva zo všetkých strán
v hlbine oceánu, však duša túži zostať



ako stratený chlapec, ktorý ďalej blúdi
ukrývaš sa v sne, s pokazeným plavidlom
teba trápi predstava, že každý ťa súdi
len vo svojom svete, ostávaš tým hrdinom



niekto v tebe kričí, prečo toľká krutosť
veď dobro to zlo, nakoniec porazí
lenže odvšadiaľ, sa vytráca ľútosť
i správny anjel, ťa nakoniec podrazí



odmietaš veriť slepo, že láska je vetou
slová o citoch, už dlho neplatia
ktorá ťa povedie, do raja kvetov
keď nešťastné príbehy, stále sa nekrátia



celé roky si počúval, o silných princoch
ktorí z pazúrov, zachránia krásne panny
kvôli tomu ostávaš, ďalej na škripcoch
a i tvoj život, je stále niekým hraný



preto si otvoril oči, odkryl tú pravdu
dodnes pred tebou, tak rafinovane ukrytú
nakoniec sa prebúral, cez pevnú hradbu
oslobodil z lán, lož strachom ubitú



nie si tak naivný, aby si v to uveril
že rytieri cti, ešte dnes žijú
s diablovou nevestou, tajne sa oženil
obkrútil okolo krku, zmyselnú zmiju