9. bře, 2017

Hráč bez voľby (2011)

Často si prídeš, ako šachový kráľ

ktorého staviaš, večne na iné pole

 

stále máš pocit, že ti život vzal

veľký kus, tvojej neoblomnej vôle

 

tá šťastná nádej, sa trepoce v sieti

vodopád spomienok, sa ligoce smútkom

 

snažíš sa postaviť, nádej zo smetí

ktorá možno ožije, náhodným skutkom

 

prehral si na čiare, ktorá stanovuje limity

história ťa zapíše, do kroniky trýzne

 

lastúra strachu, ti buduje ďalšie ulity

a tvoja viera, viac v temnotách mizne

 

si nútený milovať, opustený hrad vrán

neznáma pevnina, sa ťa snaží zrovnať

 

dúha farieb, sa ukrýva zo všetkých strán

v hlbine oceánu, však duša túži zostať

 

ako stratený chlapec, ktorý ďalej blúdi

ukrývaš sa v sne, s pokazeným plavidlom

 

teba trápi predstava, že každý ťa súdi

len vo svojom svete, ostávaš tým hrdinom

 

niekto v tebe kričí, prečo toľká krutosť

veď dobro to zlo, nakoniec porazí

 

lenže odvšadiaľ, sa vytráca ľútosť

i správny anjel, ťa nakoniec podrazí

 

odmietaš veriť slepo, že láska je vetou

slová o citoch, už dlho neplatia

 

ktorá ťa povedie, do raja kvetov

keď nešťastné príbehy, stále sa nekrátia

 

celé roky si počúval, o silných princoch

ktorí z pazúrov, zachránia krásne panny

 

kvôli tomu ostávaš, ďalej na škripcoch

a i tvoj život, je stále niekým hraný

 

preto si otvoril oči, odkryl tú pravdu

dodnes pred tebou, tak rafinovane ukrytú

 

nakoniec sa prebúral, cez pevnú hradbu

oslobodil z lán, lož strachom ubitú

 

nie si tak naivný, aby si v to uveril

že rytieri cti, ešte dnes žijú

 

s diablovou nevestou, tajne sa oženil

obkrútil okolo krku, zmyselnú zmiju