16. bře, 2017

V objatí nahoty (2017)

Kráča lesným porastom,

na pätách ju šteklí tráva,

 

pre iných je balastom,

jej duša je stále hravá,

 

 

plavé vlasy vlajú vetrom,

z očí rýchlo  slzy tečú,

 

bojuje s celým svetom,

hoc ju donaha zvlečú,

 

v dlani talizman stíska,

na pravú lásku verí,

 

mesiac jej vlasy íska,

osud sa kruto škerí,

 

zmení svet .. možno raz,

i keď sa tomu smejú,

 

ideály pália ako mráz,

dlane sa jej chvejú,

 

vysoké stromy žijú v nej,

lásku cíti k všetkému,

 

upína sa k múze nevinnej,

i k tvorovi lesnému,

 

odmieta zničiť krásu videnia,

vďaka ktorej stále žije,

 

nezbaví sa svojho cítenia,

pre ktoré jej srdce bije,

 

i bez krídiel prežije,

v snoch je malou vílou,

 

bolesť z nej nikto nezmyje,

hoc sa stala jej pravou silou,

 

slnovrat sa farbí krvou,

fascinovane na neho hľadí,

 

nie je poslednou ani prvou,

ktorú šarmom opäť  zvábi,

 

astrálna dvojička nepríde,

dávno je s tým zmierená,

 

slnko viac už nevyjde,

ona v lese ostane stratená