16. bře, 2017

Dievča s leknami (2017)

Za oknom vietor sviští,

triaška behá po chrbte,

 

srdce mi v hrudi piští,

šialene túži po pomste,

 

nebolo to tak dávno,

keď láska ma zaliala,

 

teraz kričím hlasno,

prečo ma zakliala,

 

chvíle plné vášnivého citu,

zmenili sa na výbuch zlosti,

 

ukrývam v sebe dušu zbitú,

miesto hostiny žujem kosti,

 

spanilé dievča ma zmámilo,

oslnivým úsmevom na perách,

 

po roku ma ostro zranilo,

a dalo zbohom vo dverách,

 

odišla s iným mužom,

mňa nechala bezvládne ležať,

 

v pľúcach so zaseknutým nožom,

nevládal som za ňou bežať,

 

ukázala mi čisté jazero,

kde sa naša láska zračila,

 

dvoril som jej síce nesmelo,

no ona sa mi vždy páčila,

 

keď som sa predsa odvážil,

zveriť jej lístok s vyznaním,

 

život sa vtedy zamračil,

prišiel s krutým priznaním,

 

nebola mi nikdy súdená,

jej lono už patrilo inému,

 

po každé mi bola neverná,

modlil som sa k putu zhnitému,

 

nedokázal som tomu uveriť,

keď jej oči čistotou žiarili,

 

no ona mi vedela tak ublížiť,

jej bozky na hrudi pálili,

 

nechala ma na prahu stáť,

bez rozlúčky kráčala preč,

 

ja som neprestal hrubo kliať,

no vytiahol si z tela terč,

 

dodnes v zlom spomínam,

na nymfu so zvodným pohľadom,

 

zavčas rána hlasno preklínam,

Boha s jeho hlúpym nápadom