17. bře, 2017

V sieti pavúčich dotykov (2017)

Nebo má šedivé znamenie,

blesk ožiaril každú budovu,

 

prichádza to temné zotmenie,

ktoré z človeka robí nádobu.

 

do podoby zvieraťa ho strojí,

i bez pazúrov dokáže útočiť,

 

čistá bytosť sa ho bojí,

zlo ho lásky snaží odučiť,

 

pripomína divokého vlka v lese,

loviaceho vo veľkej svorke,

 

vrtiaceho sa na hluchom plese,

bažiaceho po jednej vzorke,

 

záblesk nehy ľahko zničí,

i kvet jari zadupe do hliny,

 

zášť  v ňom hlasno kričí,

túži po časti zo zdochliny,

 

jemný cit horí v plameni,

i zápisky o krásnych citátoch,

 

smrť sa jagá v prameni,

v príbehu o ľudských pirátoch,

 

tieto zvery majú mená,

s osobitým chmúrnym  poslaním

 

idea je zle nastavená,

stala sa ich spútaním,

 

občas sa nájde stvora,

ktorá nechce pustiť závoru

 

prežíva v nej nočná mora,

no odmieta úkryt závoju,

 

ako motýľ voľne lieta,

medzi pouličnými lampami,

 

všetko ju navôkol zmieta,

život hrá s inými kartami,

 

je zbláznená do vedomia,

ktoré odkrýva svoju úlohu,

 

číta hriechy mĺkveho svedomia,

používajúc preladenú predlohu,

 

zostrelia ju prvé šípy,

blyštiace sa nočnou výšinou,

 

nasadia  sa všetkým čipy,

ktoré zmenia pohľad umelcov