21. bře, 2017

Vodopád vášne (2017)

 

Pod vodopádom nahá stojíš,

očami ti po tele prechádzam,

 

dotyku lásky sa stále bojíš,

ja sa však ľahko nevzdávam,

 

často sa dívaš do zeme,

ohnivou hrivou zacláňaš tvár,

 

keď sa niekde stretneme,

prepukne medzi nami svár,

 

ako nočný motýľ prcháš preč,

brániš sa osobnej blízkosti,

 

preto vždy miniem terč,

okúšam zas silu zvyklosti,

 

mal som už nemálo žien,

rozkoš som denne zažíval,

 

po každé som okúzlil sieň.

na konci s kráskou usínal,

 

pôžitkársky som ich miloval,

vyberal si najlepšiu trofej,

 

po nociach sa sužoval,

počúval ľubozvučný gospel,

 

v jedno ráno ma zasiahla

prudká túžba veľkosti kytice,

 

duša sa teplom zaliala,

cynik šiel do márnice,

 

ten šok ma tvrdo prebral,

odmietal som to vnímať,

 

taký pocit som ešte nemal,

snažil som sa opäť vyhrať,

 

srdca sa triaška zmocnila,

keď som na ňu myslel,

 

tá žena neveru zabila,

hoc som v nej videl zmysel,

 

masku mi z tváre zložila,

donútila ma si kľaknúť,

 

moje druhé ja spasila,

a to hrdé nechala padnúť,

 

nevedel som nahlas vyriecť,

čo som cítil každým dňom,

 

srdce som nechal vytiecť,

rozlúčil sa s krásnym anjelom