26. kvě, 2017

V ozvene tvojho hlasu (2017)

Pred sebou mám spoločnú fotku,

bola si súčasťou môjho sveta,

 

púšťali sme po mláke loďku,

no náhle prišla tá veta,

 

 

,,neviem ťa ľúbiť ako by si chcel“

ozývalo sa celým mestom

 

po tých slovách som onemel,

naša láska bola trestom,

 

zaspávala si mi v náručí,

privoniaval som ti k vlasom,

 

bolesť človeka rokmi naučí,

viac neveriť anjelským hlasom,

 

boli sme párom po celý rok,

kúpal som sa v tvojich citoch,

 

no potom stačil malý krok,

vášeň zostala len v listoch,

 

chcela si byť chvíľu sama,

túžila byť znova slobodná,

 

už nebola obývaná naša spálňa,

prepadla ma samota záhrobná,

 

plánovali sme niekoľko detí,

psíka s malou záhradkou,

 

zo vzťahu zostali len smeti,

nedokončený príbeh s otázkou,

 

potrebovala si väčší priestor,

než som ti bol schopný dať,

 

odišla si z dverí ako vietor,

hoci som ťa túžil milovať,

 

písal som ti stále správy,

no zostali bez odozvy,

 

bol som iba dáky známy,

tvojmu pravému len podobný,

 

hoc som spoznal ďalšie ženy,

niektoré začal mať rád,

 

vo vnútri som nechcel zmeny,

prial som si byť kamarát,

 

pobláznila si moju myseľ,

srdce nechala plné rán,

 

bez teba nič nemá zmysel,

do temnoty ticho upadám