26. kvě, 2017

V zabudnutí (2017)

Zjavila sa pred dverami bosá,

žena so zvláštnym menom,

 

očarila ma jej chôdza,

tichá bytosť s krásnym telom,

 

nevedel som sa prestať dívať,

na nehu v blankytnom pohľade,

 

moja duša chcela písať,

o tomto najsladšom poklade,

 

vo vlasoch mala drobné kvety

sýtu červeň v bledej tvári,

 

vyriekla len krátke vety,

no prišla ako búrka v jari,

 

túžil som však iba moknúť,

pod kvapkami pravej lásky,

 

nechcel som tú chvíľu stopnúť,

kladením váhavej otázky,

 

vídal som to dievča stále,

pobehovať s motýľmi po lúke,

 

už dlhšie som ju nosil v hlave,

bola hlavné menu v ponuke,

 

mal som strach niečo robiť,

žiarila čistotou i smiechom,

 

s krčahom plným vody chodiť,

pošpiniť jej srdce hriechom,

 

slová mi nedávali žiadny význam,

keď som jej zašepkal

 

,,ty si vietor, ktorý dýcham,

pre ktorý ma život potrestal“

 

mal som vnútro samú ryhu.

šrámy mi boli modlitbou,

 

v hrudi zabodnutú ostrú ihlu,

s dušou na kúsky rozbitou,

 

videl som v nej anjela,

v ktorého som ako dieťa veril,

 

myseľ ma vtedy zavrela

do cely, v ktorej som nežil,

 

poznal som ich celé stovky,

ženy s kúzelnými telami,

 

no ani portrét peknej grófky,

by ťa nezatienil vtačími perami,

 

si jedinou hviezdou žiarivou

na celom šírom nebi,

 

ružou sladkou i spanilou,

ktorá ma jedného dňa zmení