27. kvě, 2017

Zotročená zmyslami (2017)

Vyrastali pod jednou strechou,

spoločne sa menili na ženy,

 

jedna kráčala cestou slepou,

druhá skúmala život cez vnemy,

 

 

mali podobné sny i túžby,

obe chceli precestovať svet,

 

hoc dostávali ťažké skúšky,

rástli do výšin ako kvet,

 

boli si čoraz bližšie,

delili sa o svoje tajomstvá,

 

správali sa stále živšie,

prepadli kúzlu bláznovstva,

 

dôveru si odjakživa cenili,

nikdy si v ničom nekrivdili,

 

jedna za druhú sa aj pobili,

zášť k sebe nikdy necítili,

 

zlom nastal minulý rok,

kedy sa jedna zaľúbila,

 

delil ju od lásky iba krok,

tým samu seba zahubila,

 

nevedela to v sebe skrývať,

tie city ju celkom premohli,

 

vedľa svojej milej bývať,

detské sny úplne premokli,

 

uplynuli dni i celé týždne,

kým sa odvážila vysloviť,

 

vyznať túžbu svojej slečne,

polovičku srdca jej odkrojiť,

 

tá láska jej nebola súdená

milovaná ľúbila iného,

 

už bola niekomu sľúbená,

chcela chlapca divného,

 

jej priznanie nazvala žartom,

s úsmevom na perách odišla,

 

stala sa jej večným katom,

tichá smrť ku nej podišla,

 

ocitla sa na vysokej budove,

nohu bez strachu zdvihla

 

jej duša zmáčaná v olove,

konečne získala svoje krídla

 

 

padala hlboko celý čas,

v myšlienkach na svoju milú,

 

strácal sa v temnote každý hlas,

no nechcela ľutovať žiadnu chvíľu