27. kvě, 2017

Kľúč k odpovedi (2017)

Sedíme spolu v jednej lavici,

no ty sa so mnou nebavíš,

 

minule si bola na stanici,

avšak sa mi nezdravíš,

 

točia sa okolo teba chlapci,

každý by ťa chcel získať

 

držia ťa v náručí pri tanci,

no ani jeden ťa nesmie stískať,

 

meníš sa na plachú laň,

keď prechádzaš cudzím okolím,

 

v mojom srdci horí pláň,

pri myšlienke, že ťa oslovím,

 

stále si premietam čo poviem,

ak na teba narazím,

 

no napokon sa iba obzriem,

a placho sa ti pozdravím,

 

ty väčšinou iba mlčíš,

no raz si mi povedala ,,ahoj“

 

čo cítim možno tušíš,

no nechceš odhaliť závoj

 

každým dňom sa súžim,

hodiny sú pre mňa trápením,

 

keď len po jednom túžim,

aby si bola mojím znamením,

 

potajme ťa vždy sledujem,

no určite nie som sám,

 

svoje srdce rád ti venujem,

ak mi z neho zložíš rám,

 

stále čakám predo dvermi,

ktoré ostávajú zatvorené,

 

je to vážne, láska ver mi,

city žiaľ nie sú naklonené,

 

vznášaš sa ako víla,

keď okolo mňa prechádzaš,

 

hlodá do mňa veľká sila,

keď sa nežne usádzaš,

 

po očku sa na teba dívam,

no ty ma vôbec nevnímaš,

 

na hodinách o tebe snívam,

hoci sa ku mne nepriznáš,

 

koľko času ešte musí prejsť,

aby si sa na mňa usmiala,

 

zatiaľ ma samota skúša viesť,

a znova nado mnou vyhrala