2. čvc, 2017

V priehrští citov (2017)

Dážď mi po tvári steká,

prechádzam ulicou sám,

 

kráska do ucha mi šepká,

v srdci mám zabodnutý trám,

 

prežívam už dlhé roky,

život mi ukázal chrbát,

 

k šťastiu ma delia kroky,

osud som neprestal skúmať,

 

na nebi sú samé mraky,

od odchodu jednej lásky,

 

život býva už raz taký,

keď na konci zloží masky,

 

bol som plný nádejí,

keď sa ocitla pred bránou,

 

city všetky rany zatreli,

vykročil som za neznámou,

 

ako lúč na nebi žiarila,

keď som sa ku nej priblížil,

 

krídlom anjela ma chránila,

osudovo som sa zaľúbil,

 

spanilejšia než najkrajší kvet,

vystrela ku mne krehké ruky,

 

zmenil sa môj celý svet,

keď som zacítil jej bozky,

 

žila pri mne celý čas,

dokým som nenašiel list,

 

ja som vtedy stratil hlas,

nedokázal som za ňou ísť,

 

zabudla mi zbohom dať,

keď sa ako dúha vzdialila,

 

túžil som ju zavolať,

ako vločka sa mi stratila,

 

neprestal som ju čakať,

srdce som uzavrel kľúčom,

 

keď začal dážď padať,

stala sa svetlom i lúčom