21. čvc, 2017

Nahotou spútaný blázon (2017)

Už ubehol celý rok,

kedy som ťa v náručí držal,

 

bol som do teba vážne cvok,

každú noc sa stále rúhal,

 

 

chceli ťa všetci muži,

ovládla ich živočíšna vášeň,

 

bôľ vôkol mňa silno krúži,

keď čítam tvoju báseň,

 

bola si nevinná ako laň,

denne si mi to tvrdila,

 

život s mrchou nesie daň,

ako príbor si na srdci chladila,

 

v tom čase slepota vládla,

keď mi ťa osud priviedol,

 

mucha na lep vďačne sadla,

neskôr ma však podlo podviedol,

 

blond vlasy ti vietor ískal,

v modrých očiach úžas žiaril,

 

každý hlupák po tebe pískal,

po každé som hrozne žiarlil,

 

už som si na to začal zvykať,

no práve preto som sa spálil,

 

za chyby sa vždy musí pykať,

vtedy sa môj zmysel stratil

 

nebol som v tvojom lone jediný,

had z temnoty začal syčať,

 

kruto presýpal vzácne hodiny,

s hnevom ma chcel ďalej týrať,

 

často si sa v extáze zvíjala,

pod mojim holým telom,

 

k nevere si sa sama priznala,

zaliala si ma horkým peklom,

 

ja som ťa vrúcne miloval,

no ty si zabodla svoje nože,

 

na tróne iný muž kraľoval,

išla si s ním s chuťou na lóže,

 

bol som len ďalším v poradí,

tak znie táto moja spoveď,

 

lož sa opäť so smiechom parádi,

stopuje už svoju ďalšiu obeť,