23. čvc, 2017

Bludný kruh osudu (2017)

Strkajú do mňa z každej strany,

keď prechádzam sama nábrežím,

 

známy scenár no hlúpo hraný,

za svojim snom aj tak pobežím,

 

súdia ma za výzor, imidž, šaty,

hoc sami majú kopec nerestí,

 

môj osud nikdy nebol hladký,

sudička mi stále šťastie neveští.

 

unavene schádzam dolu schodmi,

pripravená na vlnu ďalšej kritiky,

 

tancujem osamelo medzi hrobmi,

dávam rôzne kvety na pomníky,

 

čakajú, že sa im predsa podám,

začnem hrať podľa čudných nôt,

 

odmietam ich zradný korán,

nestane sa nikdy zo mňa snob,

 

trápenie je mi sladkou modlitbou,

ktorú podľa slov dobre poznám,

 

ticho sa stáva bájnou mohylou,

život mi píše dlhý zoznam,

 

tak prázdny mi príde svet,

v ktorom si väčšina nažíva,

 

ja neodtrhnem smrti kvet,

hoc ma hlúpou niekto nazýva,

 

neriadim sa žiadnym textom,

nohy mi nespútava lano,

 

žiť inak by bolo trestom,

súpera vyzvem vždy priamo,

 

desí ma predzvesť cudzincov,

ktorí nám vládnu zbraňami,

 

Zem už prestáva byť súcitnou,

pokrýva nám duše ranami,

 

posledná kričím z plných pľúc,

nech sa zachová osveta,

 

šípy letia do holých sŕdc,

nádej bezvládne visí opretá,

 

nehodlám sa im podvoliť,

i keby ma mali vraždiť mnohí,

 

tí slepí sa ma snažia uloviť,

no mňa omývajú slobodné brehy