23. čvc, 2017

V ozvene prekliatia (2017)

Moknem pod dažďom spomienok,

kvapky mi po vlasoch tečú,

 

na vankúši mám tvoj pramienok,

kone ma po púšti vlečú,

 

nechala si ma raneného ležať,

odišla s iným bez slov,

 

nemohol som za tebou bežať,

unikol mi ľúbostný predslov,

 

pobláznila si mi hlavu, telo,

z hrudi srdce násilne vyrvala,

 

to len po dúšku lásky cnelo,

na večnosť si ho prekliala,

 

zjavila sa pri mne iná,

ktorá mi chcela to svoje dať,

 

no moja verzia bola chybná,

keď som sa ho nechcel vzdať,

 

bola svieža ako lúka,

zaliata lúčom slnečným,

 

 ty si bola moja búrka,

s príbehom tak nádherným,

 

no raz prišiel strmý pád,

po ktorom sa city rozbili,

 

prestal som mať život rád,

ochranné krištále sa zlomili,

 

bol som obklopený ženami,

no nevzal si od nich lekno,

 

díval sa na páry za mrežami,

v tme som hľadal jasné svetlo,

 

v ozvene počuť tvoj spev,

no vôkol mňa nie je nik,

 

revem hlasno ako lev,

ako pri zápase brániaci býk,

 

ihlice osudu vybrali daň

keď mi ťa vzali preč,

 

už ma nehreje tvoja dlaň,

ja som stratil celkom reč,

 

neviem kadiaľ mám ísť,

či pod dažďom ďalej stáť,

 

neha chce ku mne opäť prísť,

no ja som sa stal krutý kat