8. zář, 2017

Šialená láska (2017)

Po nociach stále blúznim,

zjavuješ sa mi pri posteli,

 

ako slepý netopier blúdim,

modlím sa pri starom kaštieli,

 

posadla si ma ničivou krásou,

dušu ranila jedovatou dýkou,

 

naviedla ma ísť zlou trasou,

do krajiny samých vzlykov,

 

vôkol mňa sú mŕtve telá,

ktoré dožívajú v bolestiach,

 

pravú lásku väzní cela,

lotri si nažívajú v nerestiach,

 

som hriešnikom kvôli slasti,

v predstavách ťa vídam nahú,

 

ožívajú staro dávne strasti,

pre túžbu horko slanú,

 

bezvládne na kolenách kľačím,

zhodený tvojim hnevom,

 

ťažobu na srdci vláčim,

vyrytú s tvojim menom,

 

netuším kam sa podieť,

pomýšľam na zbabelý únik,

 

lásku si musím odriecť,

a naučiť milovať pomník,

 

z diery na mňa hľadia oči,

zuby cerí lesná zver,

 

svet sa iba ďalej točí,

údoliu vládne divý lev,

 

takmer sa ani nehýbem,

hoc v mysli astrálne cestujem,

 

letiacu hviezdu asi nestihnem,

cez silné prúdy veslujem,

 

v dlani držím rubínový šperk,

ktorý som ti chcel venovať,

 

v izbe počuť nepríčetný škrek,

smrť mi začala ortieľ maľovať,

 

protichodné city ma vedú,

na popravu plnú rúži,

 

hľadím na oblohu šedú,

len hrob  po mne túži,

 

 

na krémové lóže sa ukladám,

dúfajúc, že ťa znova zriem,

 

do hlbokého spánku upadám,

s myšlienkou, že ťa milujem