5. lis, 2017

V mučivom objatí (2017)

Dívam sa do nebeských výšin,

spomínam na staré časy

 

teraz každú lásku stíšim,

vychutnávam dni bez masy,

 

v hlave mi znie toľko piesní,

pretancoval som pri nich noc,

 

no telo sa ocitlo v tiesni,

nik mu neprišiel na pomoc,

 

hoc prekričalo i sám vietor,

jeho hlas v tichu doznieval,

 

osud inú stuhu vplietol,

do kvetín, ktoré polieval,

 

bola jednou z tých duší,

pri ktorých sa dych zastaví,

 

dodnes mi z nej srdce buši,

i keď život mi smer nastaví,

 

utekala počas letnej búrky,

chytala kvapky do dlaní,

 

tešila sa z riečnej vlnky,

i všetkým ideám o poznaní,

 

jakživ ju lákali rôzne kúzla,

často do nich ponárala očká,

 

čakala dokým sa nezjaví múza,

a neroztopí posledná vločka,

 

bývalí sme jedným krídlom,

celý vesmír pri nás stál,

 

stali sme sa bájnym sídlom,

v ktorom nažíval sám kráľ,

 

nevedeli nás od seba odlúčiť,

boli sme navzájom spojení,

 

lásku sme nechceli opustiť,

cítili sme sa úprimne ľúbení,

 

trvalo to takmer večnosť,

verili sme tomuto zázraku,

 

život dal pýche prednosť,

našiel pre nás smutnú zástavku,

 

nečakane nás od seba rozdelil,

hoc predtým zviedol spolu,

 

v chladný cencúľ cit premenil,

do života len zasial smolu