5. lis, 2017

V lesku spanilosti (2017)

Utápam sa v tvojich očiach,

moja duša je zvábená,

 

snívam o tebe po nociach,

si krásna víla stratená,

 

 

zjavuješ sa len zriedka,

vždy, keď to nečakám,

 

vo mne horí túžba všetka,

tvojmu čaru vždy prepadám,

 

netuším či si vôbec živá,

počas dňa ťa nevídam,

 

si tá, o ktorej sa mi sníva,

pri ktorej verím predstavám,

 

mal som tak veľa žien,

ich mená už v mysli strácam,

 

vyskúšal som už toľko tiel,

občas sa k ním spätne vraciam,

 

zhasla chuť odkedy som ťa zrel,

ukázala sa mi iná ulička,

 

dovtedy som sa s láskou prel,

zasiahla ma zvláštna panička,

 

odolávam už takmer celý rok,

ostávam verný svojej vidine,

 

od lásky ma delí iba krok,

vzdávam hold svojej šedine,

 

možno som blázon zúfalý,

ktorý je na smiech okoliu,

 

tak ako kôň spútaný,

zháňam svoju pravú podkovu,

 

sladkosť čerešní dobre poznám,

nejeden krát som im prepadol,

 

no dnes holdujem iba hroznám,

ich vôňou ma Amor zasiahol,

 

nepáčia sa mi ani ruže,

tak nerád ich v sade trhám,

 

objavil som kúzlo súše,

tak ľahko odolám šírim vlnám,

 

viem pre koho srdce bije,

predtým prelietavé ako sokol,

 

ako vlk na jediný mesiac vyje,

nevšíma si iné krásy vôkol

 

 

v záhone vníma jediný kvet,

ten, ktorý sa predtým bál ovoňať

 

ten je jeho ozajstný svet,

pre ktorý začal skutočne milovať