3. úno, 2018

Vôňa ženy (2018)

Sám netuší čo ho čaká,
už nevládze ani plakať,
odišla od neho pravá láska,
odmieta na druhú čakať,

 

túžil ju v náruči zovrieť,
pomaly s ňou zostarnúť,
rozhodla sa od neho utiecť,
pred iným s láskou pokľaknúť,

 

plánoval s ňou vážny vzťah,
nečakal na strmý pád,
bola pre neho tma i jas,
úprimne ju mal veľmi rád,

 

tušil, že má v srdci jeho,
ktorého neoslovil ani menom,
dávala mu viac než telo,
bola jeho celým dielom,

 

mohol začať život s Emou,
tá po ňom vždy túžila,
s peknou Hanou i sladkou Jelou,
každá z nich by lásku sľúbila,

díval sa na tmavý mrak,
v jeho duši zavládla panika,
je už s iným, to je fakt,
stala sa z nej ďalšia bábika,

 

v rukách muža, ktorý žiada,
chce len dobyť, to čo nemá,
svoje city stále hľadá,
keď to získa, rád to predá,

 

nevinná sťa biela ruža,
žije v nádeji, že ju ľúbi,
svoje srdce hravo skúša,
hlavu si veršami ďalej múti,

 

možno jej ich často skladá,
hoci jej ich nevyznáva,
azda ho má taktiež rada,
keď mu cestou z okna máva,

 

láska býva neraz vrtká,
keď sa dvaja zbližujú,
často povolí ako skrutka,
a životy si hlúpo strpčujú,

 

už je s iným, je to ťažké,
on na druhú ani nemyslí,
jeho city ležia v taške,
no opätovné ešte neprišli