3. úno, 2018

Hriechom spútaný (2018)

Sám netuší čo ho čaká,

už nevládze ani plakať,

 

odišla od neho pravá láska,

odmieta na druhú čakať,

 

túžil ju v náruči zovrieť,

pomaly s ňou zostarnúť,

 

rozhodla sa od neho utiecť,

pred iným s láskou pokľaknúť,

 

plánoval s ňou vážny vzťah,

nečakal na strmý pád,

 

bola pre neho tma i jas,

úprimne ju mal veľmi rád,

 

tušil, že má v srdci jeho,

ktorého neoslovil ani menom,

 

dávala mu viac než telo,

bola jeho celým dielom,

 

mohol začať život s Emou,

tá po ňom vždy túžila,

 

s peknou Hanou i sladkou Jelou,

každá z nich by lásku sľúbila,

 

díval sa na tmavý mrak,

v jeho duši zavládla panika,

 

je už s iným, to je fakt,

stala sa z nej ďalšia bábika,

 

v rukách muža, ktorý žiada,

chce len dobyť, to čo nemá,

 

svoje city stále hľadá,

keď to získa, rád to predá,

 

nevinná sťa biela ruža,

žije v nádeji, že ju ľúbi,

 

svoje srdce hravo skúša,

hlavu si veršami ďalej múti,

 

možno jej ich často skladá,

hoci jej ich nevyznáva,

 

azda ho má taktiež rada,

keď mu cestou z okna máva,

 

 

láska býva neraz vrtká,

keď sa dvaja zbližujú,

 

často povolí ako skrutka,

a životy si hlúpo strpčujú,

 

už je s iným, je to ťažké,

on na druhú ani nemyslí,

 

jeho city ležia v taške,

no opätovné ešte neprišli