3. úno, 2018

Krvavé zásnuby (2018)

Hľadíš na padajúci dážď

za oknom svojej izby,

 

v srdci ti horí zášť,

do krbu hádžeš kresby,

 

bola ti úplne všetkým,

žil si pre ňu len,

 

teraz je už s niekým,

pri kom si len tieň,

 

 

vždy si býval plachý,

bál sa city odhaliť,

 

zvierali ťa strachy,

nechcel si sa popáliť,

 

stále na ňu myslíš,

takmer celú dobu

 

svoju dušu trýzniš,

spovedáš sa stromu,

 

už je to pár dní,

kedy to boli oznámiť,

 

keď ti zničili sny,

a nemohol tomu zabrániť,

 

asi si chcel príliš,

čakajúc na zázrak,

 

možno to len silíš,

keď chceš ďalej čakať,

 

o chvíľu príde deň,

kedy odkráča k oltáru,

 

z teba bude ten,

kto zomrie od žiaľu

 

možno by si chcel,

zmeniť tú osudovú noc,

 

kedy si poľahky smel,

získať nad ňou moc,

 

nad tou láskou zradnou,

pre ktorú sa trápiš,

 

pred obručou chladnou,

ktorej sa ďalej brániš,

 

je ťažké zbohom dať,

tomu čo si praješ mať,

 

keď srdce túži milovať,

no cíti iba chlad