5. úno, 2018

V objatí prázdnoty (2018)

V tichosti sledujem tmavé mraky,

týčiace sa nad zemou,

 

z nádeje zostali len vraky,

no srdce beží za tebou,

 

pocit viny stále dotiera,

každým dňom sa stupňuje,

 

 

dušu prázdno ďalej zoviera,

krvavým štetcom záver maľuje,

 

pretĺkam sa zradným močiarom,

zasiahnutý slepou pýchou,

 

bola si tak vzácnym pokladom,

no i bolestivou dýkou,

 

ani po roku neviem milovať,

známa tvár ma stále mámi,

 

ako sa s inou môžem zbližovať,

keď tá prvá ma znova vábi?

 

dal by som ti celý vesmír,

len o jednu šancu ťa prosím,

 

na plátno ťa stále kreslím,

s tebou i rád v pekle zhorím,

 

všetko sa zdá smutné šedé,

bez náznaku živých farieb,

 

ako trpkosť v sladkom mede,

s plaviacou loďou bez plachiet,

 

na čokoľvek upriem pohľad,

vidím ťa pred sebou tancovať,

 

snažil som sa zabudnúť stokrát,

no neprestal ťa v mysli mať,

 

netuším ako vyzerá ľúbosť,

ďalej sa predo mnou skrýva,

 

strácam už svoju súdnosť,

no tá druhá časť mi chýba,

 

mal by som na teba nemyslieť,

netráviť sa jedom zloby,

 

len na tvojej kráse nevisieť,

nepísať ti tajne ódy,

 

svoje šťastie s iným buduješ,

mne zostáva len temný jas,

 

hradby vo mne ďalej muruješ,

zomrel večný lásky čas