21. bře, 2018

Stratená v cudzom svete (2018)

Prechádzam okolo toľkých postav

s radosťou počúvam ich príhody,

 

som svedkami množstiev poprav,

zrazených pre smiešne výhody,

 

nerozumiem dnešným hodnotám,

hlúpemu osvojenému trendu,

 

do cudzích strastí sa zamotám,

hľadám nesmrteľnú veštbu,

 

zvyknú sa zvláštne tváriť

na zastávkach stojací ľudia,

 

netušia, kde chcú patriť,

nevedia, no ďalej len súdia,

 

byť súčasťou krutej masy,

s úsmevom, no srdcom raneným,

 

nevnímať žiadne vnútorné hlasy,

stať sa výtvorom kamenným,

 

každý prináša veľké obete,

žiadna nie je menej hodná,

 

báť sa na svojej planéte,

kde je cnosť iba škodná,  

 

ako tečúca horlivá sopka,

valím na všetkých pravdu,

 

môj život nebrzdí stopka,

necítim tú najmenšiu hanbu,

 

bývam smelá sťa rieka,

poháňaná prudkým tokom vody,

 

nezadrží ma žiadna sieťka,

hlasno spievam o mieri ódy,

 

rada vystúpim z plného davu,

tak málo máme spoločné,

 

nie som považovaná za dámu,

vábia ma kúzla všemocné,

 

s prostorekou mysľou tu žijem,

už pomerne dlhý čas,

 

z prameňa mladosti pijem,  

z drieku snímam cudný pás,

 

mala by som sa viac snažiť,

zapadnúť medzi padlých vojakov,

 

k svojmu hrubému pánovi hlásiť,

nevšímať si svojich otlakov,

 

neviem sa s tým stále zmieriť,

a poľovať na cudzie srdcia,

 

chcem schválne zle mieriť,

nech sa všetci iba ľúbia,

 

uletenou divo žienkou túžim byť,

s poéziou v srdci čarovať,

 

osud mi raz prestrihol niť,

v cudzom svete skúšam panovať,

 

nedal mi však ani návod,

ako tu mám vlastne fungovať,

 

keď okolo mňa je len závod,

a každý už zabudol milovať