8. dub, 2018

Planéta, prečo to dopúšťaš?!

Prechádzam cez nich denne,

Ich tváre sú upreté k zemi,

 

blížia sa k radikálnej zmene,

stávajú sa z nich šelmy,

 

 

súcit skrývajú za závesy,

prírodu len naďalej drancujú,

 

ich rukou horia pralesy,

bez výčitiek veselo tancujú,

 

obete im prinášajú radosť,

pôžitok si mýlia s potrebou,

 

stačí im k životu malosť,

flirtujú s každou neverou,

 

ruky majú pošpinené krvou,

hrdia sa titulom víťazov,

 

nesklonia sa ani pred lúkou,

zotnú ju so šťastným výrazom,

 

dívam sa na tie hrôzy,

s tuho zovretým vnútrom,

 

na všetky chladné pózy,

s hlasno plačúcim srdcom,

 

je mi tak veľmi ľúto,

že sa to vôbec deje,

 

nedokážem skryť smútok,

démon sa z pekla smeje,

 

kričia, že som bláznivá,

keď ma to stále trápi,

 

poháňa ma múza pravdivá,

i keď ma komfort vábi,

 

toľko nevinných tiel padá,

bez toho aby zhrešili,

 

v ľudstve sa ukrýva vada,

len niektorí nakoniec prežili,

 

nepríde mi to správne,

uctievať kruté porážky,

 

to ich volanie je hlasné,

no boja sa zdolať prekážky,

 

nechcem to ani chápať,

tie skutky sú ohavné,

 

odmietam v hanbe plávať,

a vítať zvyky okrasné,

 

 

radšej budem tou divnou,

ktorá nechce vidieť fakty,

 

než byť neprávom pyšnou,

na tie krvilačné akty

 

Foto: MH (fotograf)