16. čvc, 2018

Láska z obrazu (2018)

V diali ju tajne sledujem,
ako privoniava k rúži,
na plátno často maľujem,
devu, ktorá sa súži,

 

je živej veľmi podobná,
dal som jej i meno,
vyzerá ako víla polnočná,
milujem ju stále slepo,

 

má ebenovo čierne vlasy,
je v modravom zamate odetá,
telo má stavané do krásy,
lásku si stále odrieka,

 

je múzou viacerých poetov,
hoci sa nedá okom zachytiť,
stala sa zlom i osvetou,
neviem sa jej nasýtiť,

 

 

len ona ma tak láka,
ako včelu sladký med,
i keď mi srdce chátra,
rád prijmem ten jed,

 

som otrokom jej prianí,
o ktorých sama nevie,
ona ma naďalej mámi,
schopnosť byť s inou berie,

 

krásou mi celkom počarila,
odvahou i bystrým umom,
tá deva ma pobláznila,
zaliala pekelným lúčom,

 

poznám ju len z obrazu,
no napriek tomu ju ľúbim,
je ryhou môjho odkazu,
len po nej vážne túžim,

 

takej ako ona niet,
žiadna nemá totožné črty,
uplietol som zradnú sieť,
zabudol som vlastné noty,

 

ťažko sa mi od nej lúči,
prenasleduje ma jej odraz,
vidina ma ďalej mučí,
raz možno nebude iba obraz