2. zář, 2018

V návale citov (2018)

Každý deň okolo prechádzam,
toľko spomienok sa mi vynára,
smútok z očí okoliu prezrádzam,
nová rana sa znova vytvára,

 

s túžbou vrátiť staré časy,
sa ocitám na dne priepasti,
dodnes vo mne žijú hlasy,
som ako žoldák bez vlasti,

 

o skutočný zmysel som prišiel,
s odchodom krásneho anjela,
na samý vrch zišiel,
keď sa nebeská brána zavrela,

 

odoprela mi božské slasti,
ukradla jedinú ženu života,
lomcujú mnou iba strasti,
nado mnou vládne clivota,

 

snažím sa pokušeniu odolať,
neposlať nádej do pekla,
nechcem však city pochovať,
hoc posledná ruža ovädla,

 

všetko vo mne v zlosti horí,
tá žlč má celkom zväzuje,
diablova milenka sa mi dvorí,
krivou láskou kruto spaľuje,

 

vyhýbam sa každej neresti,
ktorá sa má zmocniť túži,
nič dobré mi osud neveští,
ako blázna ma ďalej súži,

 

som ako pokusný králik,
ktorého stále niekto skúša,
odmietam ten hlúpy návyk,
kedy sa pokorí holá duša,

 

zostávam naďalej testom,
svojou dámou zranený,
spájaný s ničivým trestom,
temnou navždy vábený