10. úno, 2019

Bôľ duše (2012)

Zovšadiaľ sa rozlieha smiech,
hnev z ľudí priam srší,
prebúdza sa v nás hriech,
z neba len búrlivo prší,

 

plachá duša smútku máva,
potok sĺz zradne preteká,
hrdosť sa zoblieka z páva,
ozýva sa pomsta odveká,

 

 

spája nás určitá téma,
budíme klamlivý dojem,
nevieme aká je cena,
ktorá zakrýva pojem,

 

vieru sme nechali zhasnúť,
zabudli anjelské mená,
sivým tieňom túžime vládnuť,
odvrátili sa od rodného kmeňa,

 

putujeme po strmom brehu,
s pýchou v hrudi dmúcou,
stratili sme cit pre nehu,
česť sa stala núdzou,



šľahajú do nás záveje,
Boh nás hnevlivo súdi,
horia v krbe plané nádeje,
príšery sa stávajú z ľudí,

 

cudzia tvár tu našu zdobí,
ornamentmi zúfalých múz,
stali sa z nás hlúpi snobi,
zrýchlil sa nám vražedný pulz,

 

nedá sa na to už dívať,
koľko bolesti sa tam zračí,
vieme len poslušne kývať,
nevnímať či nám to stačí,

 

chceli by sme byť vlkmi,
vyť pri mesačnom svite,
na krásu mierime lukmi,
používame zákerné nite,

 

zrak klopíme do steny,
necítime žiadnu vinu,
máme myseľ padlej ženy,
a dvíhame ďalšiu špinu,

 

v každom Fénix drieme,
ktorý by najradšej vzlietol,
hoc ťažké jedy jeme,
ktoré rozfúkal vietor