15. úno, 2019

Úlomok reality (2016)

Cez štít hľadím na ľudstvo,
v záplave špinavých potokov,
v tom svete je večné pusto,
len príbeh spútaných otrokov,

 

čas pľuje na krídlach orlích,
západ slnka farbí do šarlátu,
vyhasli nevinné životy mnohých,
už pre nich niet viac návratu,

 

človek sa zvlieka z hadej kože,
z obete sa stáva náhle zmija,
neskôr upadá na hanebné lóže,
hriešnou slasťou sa v izbe zvíja,

 

zhýralí poslovia skrývajú pôvod,
posadnutí démonmi túžia zabíjať,
ľudské bytie je iba podvod,
každé ráno takto musia začínať,

 

miesto kvetov rastie divá zášť,
bodá do sŕdc ako mocná dýka,
osud sníma z tela cudzí plášť,
naberá ho na rohy ako býka,

 

svet sa delí na dva odlišné brehy,
vojny vznikajú kvôli prostému menu,
chýba v ňom malý kúsok nehy,
nik sa nechce pričiniť o zmenu,

 

pre tradície sa zverstvá páchajú,
závoj temnoty spravodlivosť halí,
čisté duše vždy pred zlom váhajú,
nakoniec všetci zostanú nahí,

 

galaxia je lupeňom krehkých rúži
iba málokto to dokáže pochopiť
bohatstvo kolosu dávno planétu súži
padne každý kto sa odmietne podrobiť