5. bře, 2019

Beznádejou zaliata (2019)

Postávam na kopci slnkom zaliatom,
v tichosti rátam nekonečné minúty,
navždy dávam zbohom návratom,
cítim sa ako obeť nemej siroty, 

odišlo všetko v čo som verila,
zostali len hmlisté výjavy,
do modrého zošita som kreslila,
predtým než sa stratili významy, 

dávnu silu hľadám v ruinách,
sú hlasmi môjho zrodenia,
dlho sa ukrývam v planinách,
v lúkach známeho blúznenia,

vôkol niet jedinej živej bytosti,
len čerň sa temne vznáša,
krása zeme sa odela do pyšnosti,
v povetrí blúdi nežné vtáča,

pre dámu so zahalenou tvárou,
som navždy pohanskou pannou,
díva sa na mňa dračou hlavou,
v jej očiach som porazenou laňou,

badám kút jeden za druhým,
túžim nájsť svoj stratený emblém,
objímam sa s milencom vzdušným,
žijem príbeh o ktorom neviem,

často dovolím mysli sa túlať,
odpútať sa z područia temna,
naďalej svet hriechu skúmať,
ktorý sa zrkadlí v lupeni lekna