5. bře, 2019

V zákulisí tieňov (2019)

Ocitla som sa na prázdnom mieste,
ukrytá pred fyzickým zrakom,
kde zanikajú ľúbostné piesne,
a do cnosti sa strieľa prakom,

netuším čo si tu mám počať,
dokedy musím toho byť svedkom,
nechcem viac už iba mlčať,
stať sa neschopným predkom,

namiesto nehy sa tu zbrojí,
so strachom hľadajúc azyl,
nejeden si zlo napokon zvolí,
hoc sa mu predtým bránil,

je ťažké byť len poskokom,
poslúchať na prvý povel,
ten stav nazývať pokrokom,
pri ktorom čestný tvor zomrel,

svetskej krásy sa tu štítia,
namiesto nej objímajú slepotu,
vzájomne sa stále vinia,
upadajú do mučivého driemotu,

z hrdla túžim hlasno kričať,
prebudiť v nich pravú ľudskosť,
ostatní na mňa skúšajú syčať,
nechávajú v sebe vládnuť hlúposť,

nikto sa neodváži verejne povstať,
nechce zo seba spraviť Thora,
navzájom sa odmietli poznať.
týči sa nad nimi hrozivá hora,

stali sa pokrmom krutej pani,
ktorú živia svojou vôľou,
radosť sa pred nimi stráni,
žijú na území smutných bojov