23. bře, 2019

Prelud noci (2019)

V snoch sa mi deva zjavuje,
vídavam ju pred bránou,
len svojmu svetu kraľuje,
buď je nymfou alebo dámou,

vlasy má farby pšenice,
z očí jej lišiactvo srší,
je odetá do šatu svätice,
tancuje ak z neba prší,

vábi ma ako orchidea,
zmyselnou vôňou k sebe láka,
žiari ako Homérova odysea,
hoci naša cesta je vratká,

po boku je už iná,
v každom smere tak skvelá,
lenže tá druhá je rýdza víla,
zmocnila sa srdca i tela,

neviem ako mám začať,
či sa o nej vôbec zmieniť,
verne pri tej svojej kráčať,
hoci túžim inú kresliť,

tá predstava ma páli,
ako plameň bujný les,
do závoja noci sa halí,
pokúša ma znova dnes,

nechcem ju však raniť,
bolo by ťažké lúčenie,
musím svoju múzu tajiť,
dokým nenájdem riešenie,

neviem či ísť do rizika,
a roky hodiť za hlavu,
urobiť zo seba vinníka,
a kašľať na nápravu,

veľa by ma stálo síl,
v úplnom pokoji sa rozísť,
keď som s ňou dlho žil,
a viac nechcel odísť