27. bře, 2019

Areál vlčej nory (2007)

Sedím za stolom, do učebnice sa dívam,
predo mnou písomka, ja hlasno zívam,
pokúšam sa sústrediť, no nemá to cenu,
pri ústnej odpovedi, vždy cítim trému,

stále chodím do školy, denne sa učím,
opakujem totožné témy, nimi sa mučím,
často ma prepadá, tak zvláštny pocit,
prečo to všetko, mám vlastne robiť?

v hlave mám vír, rozmanitých otázok,
osud mi maľuje, veľmi desivý obrázok,
neviem sa zmieriť, s bytím bez hravosti,
ľahko ho vymeniť, za samé starosti,

nie som dieťa ulice ani vzorný žiak,
nesedím len v izbe, občas strieľam prak,
nechcem veľké partie, ani byť samotár,
s nikým sa nedelím, no nie som mamonár,

občas zájdem na flám, vrátim sa neskoro,
tvárim sa kajúcne, keď ukrývam marlboro,
po mojom boku, je vždy iný chalan,
spolu sme na úteku, keď počuť alarm,

neviem život rozlúštiť, je mi záhadou,
do koša letí, toľko skvelých nápadov,
má samé očakávania, ktoré neviem splniť,
túži ma zaradiť, ďalej iba brzdiť,

nie som vojakom, nechodím ako druhí,
nevzdám sa voľnosti, nezničím kus dúhy,
môže ma spútať, uväzniť aj v cele,
nikdy však nebudem, stáť v jeho čele,

ťažko sa žije, bez môjho koloritu,
odmietam si osvojiť, cudziu polaritu,
premáha mnou hnev, pri tej predstave,
kde budem bábka, ako v drahom divadle,

nikdy to nevzdám, povstanem ako rebel,
spolu s ďalšími, rozžiarim tisíc svetiel,
môžu ma pokojne, aj k zemi zraziť,
vždy budem vedieť, kam mám patriť