25. dub, 2019

Bezbožnosťou poškvrnená (2019)

Vôkol zlé hlasy počuje,
hovoria však cudzím jazykom,
už roky proti ním bojuje,
stávajú sa však jej návykom,

dnes nažíva v chladnej komnate,
v tichu našla svojho priateľa,
neverní túžia po odplate,
je však naďalej zbabelá,

pravú vieru v sebe zaprela,
stala sa poslušnou obeťou,
vzletná myseľ v popol zhorela,
pri zvuku krutých povelov,

na kolenách nemo kľačí,
nad hlavou jej zúria blesky,
život ju bez milosti vláči,
do srdca vnára triesky,

o odpustenie stále prosí,
keď osamie v tmavom kúte,
dotkla sa však smrti kosy,
začína koniec jej púte,

v mladosti pár chýb spravila,
na iných rady chcela dať,
od strachu sa skoro zbláznila,
keď sa snov musela vzdať,

urobili si z nej živý štít,
do ktorého šípky hádzali,
netúžila viac už s nimi žiť,
keď si na ňu všetci vsádzali,

kartu víťaza jej ukradli,
hoci sa chcela odraziť,
ideály do mláky upadli,
nemohla ich už zachrániť,

ľudia z nej mali strach,
videli v nej šialenú paniu,
osud s ňou hral ľúty šach,
nevyhovel ani jej prianiu,

nemala už prečo veriť,
emócie nechala zhynúť,
nemohla sa s tým zmieriť,
nechať takto život plynúť,

bezpečie nachádzala v žiali,
denne k nemu utiekala,
viacerí sa z nej smiali,
keď po ulici prechádzala,

videli v nej divnú stvoru,
ktorá cez sídlisko brázdila,
našli v nej hlavnú rolu,
leda fantómovi by sa páčila,

časom nemala síl riešiť,
či tie večné útrapy prežije,
z neba neprestávalo snežiť,
nikdy sa jej bôľ nezmyje,

rany na duši zostali,
dodnes sa nenašiel liek,
do pekla ju opäť poslali,
na celých tridsať jedna liet