29. kvě, 2019

Nezábudka hriechu (2019)

Vietor sa s vlasmi pohráva,
tmavovlasej deve na kopci,
tá vôkol úsmevy rozdáva,
mne už niet pomoci,

vídavam ju celé roky,
sme akoby jedno telo,
vždy váhajú moje kroky,
hoc túžim ísť smelo,

oči jej iskrivo žiaria,
pehy zdobia nežnú tvár,
malinové ústa ma vábia,
pri nej som ako kráľ,

naďalej o mne netuší,
preciťujem zvláštne chvenie,
zamilovaný gróf bez ruží,
za ruku ma ďalej vedie,

byť len chvíľu s ňou,
o tom snívam tajne,
utiecť do ríše snov,
kde nám bude krásne,

pôsobí vždy tak spanilo,
v modrých šatoch zo zamatu,
beží po tráve bláznivo,
so zlatou stuhou z brokátu,

tvorí pre mňa celý svet,
podmanila si ma pôvabom,
vďaka nej viem ísť vpred,
je tým najdrahším pokladom,

určite ju ľúbia mnohí,
dokáže okúzliť i pána,
píšu isto o nej slohy,
je to rýdza dáma,

túžim ku nej podísť,
okolo pliec ju objať,
nikdy viac neodísť,
a navždy s ňou zostať,

iný mladík jej máva,
placho pri ňom klopí zrak,
pri koči ju rád čakáva,
s ním vždy vzlieta ako vták,

jej srdce mu asi patrí,
keď za ním rýchlo pobeží,
ďalšia rana sa mi jatrí,
opustený ležím na pobreží,

už ma nik viac nespasí,
ochotne sa ničote podávam,
duša sa vo mne nehlási,
bez zmyslu žiť prestávam