29. čvc, 2019

Nespútaná Ennis (Séria - Dámy purpurového slnka)

Z úpätí lesa ťa sledujem,
pobláznila si ma láskou,
stala si sa tajnou básňou,
po nociach ťa maľujem.

V ligote slnka celá žiariš,
vlasy ohňom zaliate ti vlajú,
pytači v diali túžobne mávajú
inému však žiaľ patríš,

Smeješ sa priam anjelsky,
zelenkavé oči placho klopíš,
na tele hrdo róbu nosíš,
máš život tak bohémsky.

Moje pozemky sú chatrné,
majetok poznačil zub času,
pole navôkol stratilo krásu,
otcove tituly tobôž zbytočné.

Osud sa so mnou zahral,
vohnal ťa do náruče muža,
rozkvitla si pri ňom sťa ruža,
v diaľ ma od teba zahnal,

Ocitám sa na tom mieste,
kde som ťa prvý raz zrel,
dráždila si ma sťa peľ,
prirovnal k jasnej hviezde,

Uchádza sa o mňa Lily,
hoc je veľmi spanilá,
ako lesná víla šantivá,
netúžim byť jej milý.

V srdci mi pochodeň horí,
city mnou prudko lomcujú,
besné múzy vo mne tancujú,
ak sa ti nejaký iný dvorí.

Prestaval by som hrad,
pobil sa o tvoju česť,
ovíja ma zradná lesť,
nesmiem ťa mať rád.

Nestojím o inú devu,
iba Ennis je tou pravou,
je tak dokonalou dámou,
má tú najvyššiu cenu.