30. čvc, 2019

Podmanivá Ailyn (Séria - Dámy purpurového slnka)

Prebdiem i bezsenné noci,
hoc ťa len na chvíľu zočím,
tú najvyššiu vežu zborím,
pre ten úžasný pocit,

Niet takej sladkej panej,
z ktorej do mdlôb upadám,
odvážne čelím poverám,
prepádam láske dávnej.

Stelesňuješ pravú noblesu,
pri kráčaní sa vznášaš,
v sále elegantne mávaš,
rozdávaš štipku chochmesu.

Málokto tuší čo skrývaš,
keď hlavu smutne skloníš,
ligotavé slzy iba roníš,
svet tak ponurý vnímaš.

Otec ti ženícha vybral,
šarmu žiaľ veľa nepobral,
podľa dekóra sa nechoval,
ako pytač celkom zlyhal.

Si prvorodenou dcérou,
na vene si závislá,
musíš ctiť tie pravidlá,
byť poslušnou ženou.

Ostáva mi len dúfať,
ešte v jedno také bytie,
kde bude to žitie,
žiariť ako jasný dukát.

Pánom som sa stal,
rytiersky titul získal,
už mnoho žien stískal,
dámu inému ľahko vzal.

Až kým som nezbadal,
ohnivú devu z hradby,
zaľúbil som sa navždy,
na druhú viac nečakal.

Očarila ma tým zjavom,
Ailyn je tou spásou,
do dna vypitou čašou,
pri nej som i kráľom.