3. srp, 2019

Nevinná Eirica - Séria Dámy purpuroveho slnka

Nevinná Eirica - Séria Dámy purpurového slnka

Obklopená sadom ruží,
hľadíš na číry oceán,
v mysli ti víri pán,
po ktorom srdce túži.

Iba vieru v srdci máva,
hoc ju zatieníš pôvabom,
tak spanilým pohľadom,
po jej boku zaspáva,

Začínal som ako zbrojnoš,
verne slúžil pánovi,
neskôr samému kráľovi,
až dokým nebola polnoc.

Miloval som istú dámu,
vdovu po grófovi,
stretával ju v podkroví,
vždy celkom samú,

Celkom mi počarila,
bola svieža ako ľalia,
sťa slnko ma pálila,
moje srdce pobláznila.

Nastal osudný deň,
vybrala si druhého,
baróna tak nudného,
rozbila mi sen.

Vtedy som ťa stretol,
so žiarivou záplavou,
s modrou stuhou jagavou,
i nebo by som ti zniesol.

Lásku si cítila k Bohu,
k nemu si utiekala,
s ním sa tajne zhovárala,
išla s ním i do hrobu.

Máš nevinné oči,
myseľ čistú pravdou,
si nepoškvrnená hanbou,
som v tvojej moci.

Chcem ti byť nablízku,
rád by som ťa zval,
na kráľovský bál,
nechám odkaz na lístku.

Vnímam rovnaký motív,
o Eirice sa mi zdáva,
že je to tá pravá,
slobodná ako motýľ.

Foto: net, text: pb