15. srp, 2019

Úchvatná Aldercy - Séria - Dámy purpurového slnka

Tajne o nej snívam,
neviem sa jej vzdať,
hoc ju nesmiem mať,
svoje city skrývam.

V žltom šifóne schádza,
mieri dolu nádvorím,
vždy keď sa nakloním,
ma pohľadom zvádza.

Má tak nežný hlas,
osamelé srdce láka,
tá pôvabná kráska,
ktorá ma stojí čas.

Sama zvykne chodievať,
kráčajúc večer parkom,
sprevádzaná len vánkom,
biele ruže polievať.

Je veľkým hriechom,
mužov rada pokúša,
hravo ich aj poúča,
lieči ich aj smiechom.

Romániky ďalej tají,
objímajú ju mnohí,
píšu sa o nej slohy,
svoju česť však háji.

Nebol by som jediný,
ktorý ju v náručí mal,
bola ten najväčší dar,
keď vykukla z periny.

Raz som to skúsil,
keď v daždi zmokla,
do života mi vošla,
a ja som ju ľúbil.

Jej city boli chladné,
telo už však známe,
driečne štíhlo vábne,
srdce iba prázdne.

Občas hrám na klávesy,
lež sa spomienkou ničím,
ako jedovatý had syčím,
myslím len na Aldercy