5. zář, 2019

Spútaná bolesťou (2019)

 

V ponurej izbe sedáva,
s mysľou večne zapretou,
v ľudskom svete stratenou,
naďalej ticho zostáva.

Málokto jej rozumie,
ona však nikomu neverí,
osud na ňu zuby vycerí,
do temna ju odsunie.

Túžila úprimne ľúbiť,
dobru chcela ísť vstriec,
roztrhnúť jedno z vriec,
do svetla jasu vstúpiť.

V tmavej komnate ukrytá,
bábiku tisne v náručí,
v démonickom područí,
leží na zemi ubitá.

Čakala na večnú spásu,
na anjela strážneho,
na ochrancu chrabrého,
nezažila však krásu.

Hodili ju do kúta,
dodnes tam len vzlyká,
viera je tak plytká,
žiaľ jej placho šeptá.

Nesmela nikde patriť,
bola vždy tak iná,
nebola dosť silná,
keď sa chcela skántriť.

Nadšenie v nej slablo,
rozjarenosť náhle zmizla,
farby nahradili čísla,
živé poznanie chradlo.

Keď dosiahla cieľ,
život riadil povel,
ten jej dúhu zotrel,
v duši vypálil mier.

Tak sa len pretĺka,
dňami plnými nezdaru,
utieka k svojmu chotáru,
a mení sa na vlka.