5. zář, 2019

Vyhasnutý život bojovnej rybky (2019)

Ťahala ma neznáma sila,
viedla každý môj krok,
hoc ma ťažil blok,
nádej vo mne žila.

Podišla som bližšie,
vynorili sa malé kocky,
v nich nehybné trosky,
neboli o nič živšie.

Jeden bol ako lúka,
skrútený tam ležal,
jeho čas dávno bežal,
triasla sa mi ruka.

Ten druhý len stál,
modrým odtieňom dýchal,
trošku sa i hýbal,
zrátaný osud mal.

Zlosť ma ovládla,
v akom boli stave,
tie rybky mladé,
beznádej ma popadla.

Zelený ma zazrel,
skúšal ku mne plávať,
chcela som len plakať,
tak veľmi žiť chcel.

Dali ho do plastu,
chcela som ho vziať,
modrého nechala tak,
inému dala šancu.

Avšak chorý bol,
nemohol dobre plávať,
začal sa čudne stáčať,
zvádzal v sebe boj,

nechali ho v pohári,
vraj si ho oni vezmú,
nemal pre nich cenu,
keď bol nezdravý.

Mala som si vybrať,
jedného tam nechať,
túžila som revať,
nechala ho týrať,

odišla som s druhým,
modrým a viac silným,
no naďalej však myslím,
nad tým dňom súdnym.

Veľmi som trpela,
nevzala ho so sebou,
odišla s dušou bolestnou,
kým udrela jeho hodina.

Kiežby to bol prežil,
bol ešte tak mladý,
možno nebol zdravý,
ale on mi veril.