11. zář, 2019

Dokým som nebol v nebi (2019)

 

Spínam ruky v modlitbách,
na zázrak sám čakám,
v duchu snívam o vilách,
veľmi rád sa vznášam.

Trest mi dávno udelil,
pán šírych nebies,
vtedy som aj uveril,
že ujdem zo želiez.

Trýznivo ma spútali,
všetci neverní anjeli,
vo večnosti čakali,
kým sa niekto osmelí.

Laškoval som s dámami,
často chybných mravov.
flirtoval aj s pannami,
očiernil ich hanbou.

Túžil som sa vykúpiť
z podsvetia plného hany,
neváhal som využiť,
staré temné brány.

Býval som tak čestným,
potrpel si na úctu.
odvtedy ani nespím,
obieham Zem pustú.

Rád som sa hrával,
na ihrisku snov,
na milú čakával,
kým neudrel zvon.

Upadol som do tmy,
odmietol vyjsť z nory,
uzavrel sa plotmi,
žiaľ sa v srdci tvorí.

Znova by som ľúbil,
tú pani bez mena,
pre ňu som ulúpil,
zlatú ružu z kameňa.