5. říj, 2019

V pokušení hriechu (2019)

Na bohyňu sa meníš,
ako nektár ma lákaš,
nahá na kresle sedíš,
lež objať ma váhaš,

Zmieram po tebe vášňou,
drví ma svojou silou,
krotí ma hriešnou slasťou,
divo mi prúdi krv žilou.

Bola si ešte malá,
keď sa vo mne prebudila,
tak ničivá láva,
ktorá ma takmer zahubila.

Stretávala si sa s iným,
v ušiach mi hrala óda,
zblížila som sa s prítmím,
pod nohami zmizla pôda.

Objímal ťa toľko krát,
vždy sa k tebe tisol,
nastal vo mne vážny skrat,
náznak viery matne blysol.

Mužným pohybom ťa zvábil,
získal si tvoju vernosť,
všetky sny vo mne skántril,
a pochoval moju smelosť.

Rodičom sa vážne pozdával,
bol pre teba tým pravým,
úsmevy vôkol rozdával,
dodnes sa pre to trápim.

Neviem zabudnúť na tú noc,
kedy si sa ku mne chúlila,
obloha mala nad nami moc,
lásku si mi vtedy sľúbila.

Mali sme sotva dvanásť,
obe boli ešte tak upäté,
citom však dovolili narásť,
po našom krátkom úlete.

Preklínam všetky tie roky,
ktoré nás museli odlúčiť,
brázdili mi v srdci muky,
keď som si prikázala neľúbiť.

Vznášala si sa v tanci,
stála pri mojom lôžku,
ocitla som sa v pasci,
stratila šťastnú kocku.

Tvoj portrét ma mámi,
ukrývam ho pod perinou,
vidina na teba páli,
zostávaš mojou vidinou.