13. lis, 2019

Artefakt sĺz (2019)

Utápam sa v rieke sĺz,
plachá múza sa ukrýva,
v srdci mi slabne pulz,
a krv zo žíl uniká.

Tátoš dúhy mi máva,
snaží sa ma roky zviesť,
vášeň sa vo mne zdráha,
veniec cudnosti túži pliesť.

Oáza mieru ma vábi,
dotýkam sa jej z diaľky,
hoc život ma trápi,
fascinujú ma jeho farby.

Lúče mi hladia telo,
vánok ma nežne objíma,
stúpam k nebi sťa lekno,
krása vo mne ožíva.

Vzletná myseľ ma vedie,
do diali tak lákavej,
druhé ja veľa nevie,
o povesti záhadnej.

Preoblieka sa za pannu,
Jagá sa v závoji snov,
šíri všade pieseň známu,
a chladí ako ťažký kov.

Prepadá ma ako lovec,
skúsene ma dráždi,
unáša ma cez kopec,
odetá len v plášti.

Ponúka mi sladké víno,
kradne mi tajné nápady,
usmieva sa na mňa milo,
a stále mení nálady.

Za osud sa vydáva,
posiela mi indície,
nemá svojho víťaza,
je úryvkom provincie.

Na koži stigmy svietia,
sú úlomkom odkazu,
v plameni sa menia,
v odraze bájneho obrazu.