Pieseň jednorožcov (2019)

Tam, kde sa krása snúbi,
v krajine bájnych tvorov,
osamelý jednorožec blúdi,
je symbolom Bohov.

Pobýva na vŕškoch nebies,
hriva mu bujne prúdi,
uteká zo svojich želiez,
kde ho každý len súdi.

Behal po lúke s čriedou,
pri svojich druhoch nažíval,
neprestal žiť s vierou,
ktorú spásou nazýval.

Očami sa nedá zrieť,
zostáva pre nás mýtom,
s pravdou sa skúšam prieť,
so zlomeným krídlom.

Poznám ho tak dobre,
už roky ho vídam,
ten príbeh je o mne,
kde nad zlom vyhrám.

V pokušení slovo vyriecť,
odhaliť šeré strofy,
nechávam kvapky vyzliecť,
z pradávnej epochy.

Je mojim druhým telom,
unáša ma do utópie,
s lesklým vzácnym žezlom,
ma zbavuje irónie.

Túžim po starom kozme,
kde víly voľne letia,
modlím sa tajne zbožne.
nech o mne ešte vedia.

Závidím im raj oblohy,
kde je každý voľný,
a dušu lupeň ozdobí,
magickými zvonmi.